mních by stator

"mnich sa mlčky rozmýšľal, ako mu jeho milú zoberú na hranicu, hranica medzi nimi rástla. Vrastala sa mu bolesť do srdca , no nik mu nebral jeho lásku, nestrácal vieru. "

" Miloval ju, zbožňoval, ľúbil, nevedel opustiť... Okolnosti ale neboli aby priali. Zmätok ho nútil konať, ale nemohol, nevedel, bál sa. A tak si opäť dal čaj, múdrosť samú vypil. Radila mu a on poslúchol... "

" Druhého dňa zobieral zvyšky zvitku, ktoré napísal on, lebo veril, a tak chcel ešte raz nájsť ten kúsok čo ho učilo spievať, lebo nezomierame nadarmo, teraz to vie. Chce život plný, tak ako by nebol. Nezranený, vážny usmievavy, starý, dravý, plný nehy. K nej.... "

" a tak rástlo jeho chcenie zabudnúť, vrátiť, poznal že mstiť sa nechce, vládze ale uniesť bude musieť breme, vládať. Tak sa pousmieva, lebo nápad má, nevie bodať, nevie vraždiť, len stonať ako mu bolesť káže. Nápad ale ho hreje rozosmieva. A tak divadlo rozohraje, inšpiráciou pre seba... "

" I tak on milú svoju z hranice chráni, stavia sa na odpor, lebo kričal že ona spásu hľadá vo viere. I stanovil ju služobnicou v boha, väzbou kláštora. Pod jeho ochranou roky nažívať. Mnich teda život zmysel mal..."

jaroslav kocian production

jaroslav kocián CD*s published hevhetia

hevhetia.com
Levka
akopotok
deviantart.com